Psychosomatické medicína lieči pacienta pomocou komplexného pohľadu na jeho stonání. Zaujíma sa preto o širšie súvislosti pacientovho ochorenia, ktoré zahŕňajú biologické, sociálne a psychické faktory. Vychádza sa z toho, že aktuálne choroba nemusí byť len náhodná biologická porucha tela, ale že môže byť podložené špecifickou záťažou v sociálnej alebo emocionálnej oblasti pacienta. Preto sa psychosomatické uvažujúci lekár bude zaujímať nielen o výsledky fyzikálneho a prístrojového vyšetrenia tela, ale aj o to, v akých podmienkach pacient pracuje a žije a aj za akých podmienok ochorenie vzniklo.
Toto rozšírenie uhla pohľadu je chápané ako doplnenie klasického medicínskeho postupu, ktoré je vhodné najmä v prípade chorôb chronických alebo často sa opakujúcich. Ďalej sa psychosomatické postup odporúča pri ťažkostiach zle vysvetliteľných a nejasných, kde klasické vyšetrenie nenachádza jednoznačnú príčinu. Väčšinou sa tieto ochorenia aj vyznačujú nedostatočnou odozvou na bežnú liečbu. Pritom sa môže jednať ako o chorobe telesnej (vysoký krvný tlak, chronická únava, bolesti hlavy, astma atď) tak o chorobe psychickej ako depresia alebo úzkosť.
Diagnostika a terapia psychosomatické medicíny sa odohráva formou partnerského rozhovoru pacienta s lekárom, v ktorom obaja spoločne zmapovaní súvislosti stonání pacienta určí postup ako akým spôsobom choroby čeliť.

Čo je rodinná terapia https://sk.wikipedia.org/wiki/Pohlavn%C3%BD_%C3%BAd?

Jeden z možných diagnostických a terapeutických nástrojov psychosomatického prístupu je rodinná terapia, ktorá sa zaoberá rodinou a jej neustálou premenou v dôsledku vývoja jej členov.
Ide o prístup, ktorý sa snaží o pochopenie a liečenie zdravotných ťažkostí jednotlivca v rodinných súvislostiach. Každý človek je chápaný ako súčasť vzťahové a sociálneho systému, v ktorom žije. Náš najdôležitejšie takýto systém je spravidla rodina, ktorá tvorí bezpečný a zároveň stimulačný priestor pre zdravý telesný a duševný rast všetkých svojich členov. Každá rodina pritom postupne prechádza vývojom a zmenou, aby bolo možné splniť vývojové úlohy (napr. puberta, adolescencia) svojich jednotlivých členov. Jestli rodinný systém z nejakého dôvodu uviazne v určitom bode svojho vývoja, môže dôjsť k ochorenie jedného alebo aj viacerých jeho členov. V takýchto situáciách je žiaduce pomoc rodinných terapeutov, ktoré sa pokúsi previesť rodinný celok do novej a zdravšie polohy, kde už nebude potrebné udržiavať rovnováhu za cenu tvorby symptómov.

Rate this post